Zvlhčovanie prostredia pre umenie a starožitnosti

Jedny z najdôležitejších a základných faktorov pri uchovávaní umenia a starožitností je stabilita okolitého prostredia, kde teplota a vlhkosť musia byť striktne kontrolované a ovládané.
Kolísanie teploty a vlhkosti spôsobené externými faktormi ako napríkalad kúrenie, neočakávané zmeny prostredia a príliv návštevníkov sú hlavným problémom pre múzea. Určité výkyvy ktoré sa dejú opakovane počas krátkych časových period pár hodín denne majú najpoškodzujúci efekt pretože materiály nemajú dostatok času na aklimatizáciu. Npríklad nárazový príliv ľudí značne zvýši vlhkosť špeciálne počas daždivých dní.
Tieto javy môžu byť veľmi viditeľné v podobe deformácie, štiepenia alebo popraskania materiálu. Z počiatku môžu byť len mikroskopické ale s postupom času sa stávajú zjavné a viditeľné.
Ako umenie stárne, stáva sa labilné, krehké a stále menej schopné meniť svoju vnútornú vlhkosť bez svojho poškodenia.
Múzea potrebujú kontrolovať a ovládať vlastnosti prostredia ako teplota a relatívna vlhkosť v okolí expozície 24 hodín denne, sedem dní v týždni. A vzhľadom na to, že teplota a relatívna vlhkosť často a výrazne kolíše hlavne počas dní je potrebný zvlhčovací systém ktorý je presný a v neposlednom rade aj spoľahlivý.
Pre mnoho inštitúcii sú základné navrhované parametre pre relatívnu vlhkosť medzi 45% až 55% počas celého roka povolujúce sezonne kolísanie medzi dvomi extrémami a však maximálne denné kolísanie ± 3%. Teplota musíbyť tiež kontrolovaná a ovládaná medzi 18°C a 24°C počas celého roka povolujúce sezónne kolísanie medzí dvomi extrémami a však maximálne denné kolísanie ± 3°C.
Nech je inštalovaný akýkoľvek zvlhčovací systém, musí byť schopný rýchlo reagovať na pokles vlhkosti, tiež sa rýchlo vypnúť keď sa zvíši vlhkosť, byť schopný regulovať od 0 do 100% a v neposlednom rade mať veľmi presnú kontrolu a reguláciu.
Vplyv suchého vzduchu na umenie, starožitnosti a muzeálne expozície
Maľby - Vytvorené s niekoľkých vrstiev, každá individuálna vrstva reaguje na stratu vlhkosti iným spôsobom čo vedie k tomu, že sa lúpu, bublinkatejú prípadne vznikajú šupiny. Maľby na plátne sú považované za menej citlivé na postupné, dlhotrvajúce kolísania a však rýchle výkyvy môžu poškodiť plátno alebo vrstvu maľby.
Papier a Papirus - Aj napriek tomu, že do týchto materiálov je možné vrátiť ich vlhkosť, už raz keď boli vysušené, tak konštantný cyklus hydratovania alebo dehydratovania nieje pozitívny pre štruktúru papiera a môže spôsobiť poškodenia.
Drevo - rozsah poškodení, ktoré zostanú trvalé bude závisieť na tom, ako bolo drevo primárne spracované. Staršie drevo ktoré nebolo vysušené pomocomu moderných techník v sušiarni má obsah vlhkosti okolo 12 až 15%. Ak je toto drevo uložené v centrálne vykurovaných priestoroch môže to viesť k praskaniu a pohybu spojov. Ťažšie poškodenia budú spôsobené na odýhovaných povrchoch kde sa môžui vyskytnúť deformácie keď vonkajšia vrstva stratí vlhkosť a vnútorná nie. Toto môže spôsobiť aj oddelenie, odtrhnutie prípadne stratu vonkajšej vrstvy čiže dýhy.
Slonovina - Hygroskopické zmeny môžu viesť k popraskaniu štruktúry tenkých elementov. Dokonca prievan z okien môže postačit na spôsobenie nezvratných poškodení.
Textílie - Tieto materiály sú často natiahnuté cez drevenú dosku, alebo rám, čo spôsobuje obmedzenie alebo až znemožnenie ich pohybu keď sú vystavené podmienkam pod ich prirodzenou úrovňou vlhkosti.
Hrnčiarske výrobky, terakota a kameň - menia svoj obsah minerálov vo vlhkých alebo suchých podmienkach. Soli ktoré sú obsiahnuté v jadre, vystúpa na povrch za vlhkých podmienok a zkryštalizujú počas suchých podmienok. Tento jav môže viesť k škvrnám, prachu alebo šupinám na povrchu týchto materiálov.